Leptospiróza je vážne ochorenie spôsobené bakteriálnymi spirochétami, patrí medzi zoonózy čiže ochorenie prenosné medzi jednotlivými zvieracími druhmi (domáce aj voľne žijúce) a PRENOSNÉ AJ NA ČLOVEKA!!
U psov infekciu spôsobuje prevažne Leptospira interrogans, medzi 3 najčastejšie poddruhy patria L. Grippotyphosa, L.Canicola a L.Icterohaemorrhagiae.
Leptospiry sa prenášajú priamym kontaktom (vodou, močom, kontaminovanou pôdou, hryznými ranami) alebo zožratím infikovaných tkanív (hlodavcov). Už prvý deň po infekcii dochádza k rozmnožovaniu leptospír v krvi hostiteľa, krvou sú roznášané do celého tela a postupne osídľujú pečeň, obličky, centrálny nervový systém, oči, reprodukčný systém. Vysoké riziko predstavuje fakt, že po napadnutí psa leptospirami, môže dôjsť k vylučovaniu leptospír močom skôr ako sa rozvinú akékoľvek klinické príznaky.
Klinické príznaky sa líšia vzhľadom na imunitný systém daného zvieraťa a orgánového postihnutie od miernych, nešpecifických až po ťažké príznaky ochorenia, dokonca až smrť pacienta.
Medzi často sa vyskytujúce príznaky patrí:
- horúčka
- bolestivosť svalov, neochota k pohybu
- slabosť
- anorexia (znížený príjem až úplne odmietanie potravy)
- depresia, apatia (znížený záujem o okolie)
- zvýšený príjem tekutiny a zvýšená frekvencia močenia (môže byť príznakov zlyhávania obličiek, čo môže vyústiť až do neschopnosti sa vymočiť)
- zvracanie, s možnou prítomnosťou krvi
- hnačka, s alebo bez prítomnosti krvi
- krvavé škvrny na ďasnách (petechiálne krvácaniny)
- zožltnutie kože a/alebo bielok očí
- kašeľ, sťažené, rýchle dýchanie
Medzi klinické príznaky ochorenia u ľudí patria: nešpecifické horúčkovité ochorenie pripomínajúce chrípku, pri závažnejšom priebehu meningitídu (zápal mozgových blán), ikterus (žltačka), zlyhanie obličiek, postihnutie pečene, srdca i pľúc.
Mačky sú menej vnímavé na toto ochorenie, žiaľ pre ne zatiaľ preventívna vakcína neexistuje.
Základnými diagnostickými postupmi sú: biochemický rozbor krvi (pri zasiahnutí jednotlivých orgánov môžu byť zvýšené pečeňové enzýmy, zmeny obličkových parametrov), hematologické vyšetrenie krvi, vyšetrenie moču. Na potvrdenie diagnózy je možné vyšetrenie séra na prítomnosť protilátok proti leptospirám (za pozitívny výsledok sa považuje u všetkých vakcinovaných sérovarov titer viac ako 1:400, u nevakcinovaných sérovarov všetky zvýšené titre protilátok), taktiež je možné dodatočné vyšetrenie moču na priamy dôkaz pôvodcu ochorenia PCR metódou.
Terapia je založená na základe toho, ktoré orgánové systémy boli zasiahnuté, pri ochorení obličiek a pečene ide hlavne o podpornú a infúznu terapiu, lieky proti zvracaniu, lieky na ochranu sliznice tráviaceho traktu, antibiotiká. Terapia je finančne náročná s nejasným výsledkom či pacient vôbec prežije, ak sa s terapiou nezačalo včas.
Ako majiteľ môžete zabezpečiť ochranu Vášho psa pravidelným preventívnym očkovaním. V bežne dostupných vakcínach sa nachádzajú 2 poddruhy leptospiry (L.Canicola a L.Icterohaemorrhagiae), ktoré sú bežne dostačujúce. Ale ak sa Váš pes pohybuje častejšie po lese, stretáva sa s voľne žijúcou zverou (poľovné psy), bývate v blízkosti lesa, zvykne chytať a požierať hlodavce, piť z mlák a stojacích vôd, požierať sneh alebo ho chcete mať viac chráneného, odporúčame si ho nechať zaočkovať rozšírenou vakcínou (L4), ktorá obsahuje 4 sérovary leptospír (L.Canicola, L. Bratislava, L.Icterohaemorrhagiae, L. Grippotyphosa).
Pravidelným očkovaním chránite nie len svojho psa ale aj seba. Preočkovanie proti leptospirám (L4) doporučujeme v pol ročných intervaloch, keďže reálne nadobudnutá imunita u psa trvá 6 mesiacov. To sa týka predovšetkým psov vyskytujúcich sa často v lesoch, na chalupách a pred rizikovými obdobiami (obdobia s vyšším výskytom zrážok, topenie snehu – jeseň, koniec zimy, jar). Vakcínu proti leptospirám (L4) je možné preočkovať aj samostatne, nie je potrebné preočkovanie ostatných infekčných ochorení v pol ročných intervaloch (psinka, parvoviróza, zápal pečene, chrípka).
MVDr. Katarína Hanáková
